Pondelok v sobotu
Nádych a hlboký výdych... môžem hovoriť. Prazvláštne obdobie, ktoré sa točí od zlého k horšiemu. Frustrácia na každom kroku, sklamanie za každým rohom. Panda Mária Böblingenská, veď ma už nechaj vydýchnuť alebo mi ukáž smer, ktorým ísť! Plieskam sa ako rybička na suchu a nikam sa neposúvam. Viem, je to len dočasné, ako všetko v živote, lebo život nie je statický. Zamestnanie mi veľa dalo, no oveľa viac mi berie. Fóbiu z telefónovania som uz zdolala. Môžem sa posunúť ďalej. Len kam? Klesám na duchu, lebo si pripadám stratená a sama. Sú to len pocity a tie pominú. Trhá ma rozpor, že som tragéd a zároveň výherca. Videla a zažila som veci o akých sa iným môže len zdať. V dobrom aj zlom, bola som na mnohých miestach, okúsila iné reality a s kľudom môžem zašepkať, že to stálo za všetky drobné. (Un)lucky bastard... Ešte, že mám Námorníka, ktorému som pofufňala o svojich strastiach. Bezpečný prístav, kde môžem odhaliť svojich démonov a potom ich zas schovať do krabičky. Niekedy je to len ...
